Alica

Príbeh Alice

Kedysi dávno som mala dobrú  kamarátku Alicu. Drobná čiernovláska, tak trochu punkový goth štýl. Problémové dievča, ale človek sa s ňou nikdy nenudil.

Po večeroch sme spolu chodili do jedného veľkého parku. Posedávali sme tam a nasávali temnú atmosféru. Niektorí ľudia tvrdili, že tam straší, čo bol len pokus zabrániť mládeži, aby tam chodili robiť bordel. Malo to však výhodu. Park ostával, len pre nás.

Naviac Alica sa zaujímala o tajomno a nadprirodzeno. Tvrdila, že by poznala, ak by tam naozaj strašilo.

Mali sme vtedy 15 rokov. Zrovna sme začali študovať na strednej.

Park bol u nás na sídlisku a tak  rodičom nevadilo, že tam sedíme do tmy. 

Ani jedna sme si zo spolužiakmi na novej škole moc nesadli. Mne to veľmi nevadilo, ale Alica vždy túžila po veľkej parte. Dúfala, že na strednej sa niečo zmení, no všetko ostávalo pri starom.

Stalo sa to v zime. Prichádzal nový rok a ja som dostala nejakú chrípku a bola som rada, že môžem byť v teple svojej postele. 

Alica mi volala a snažila sa ma presvedčiť, aby som tajne prekĺzla z bytu a šla sa s ňou pozrieť na ohňostroj. Pracne som jej vysvetľovala, že nie som schopná vztať z postele, nieto ešte ísť do parku. Nakoniec len sklamane povedala, že pôjde teda sama.

Prešiel týždeň a Alica sa neozývala. Videla som ju až  keď sa môj stav zlepsil natolko, že som mohla do školy. Takúto som ju skoro nepoznala. Široký úsmev a zasnený výraz jej za celý deň takmer nezmizol z tváre. Prišla za mnou hneď ako ma uvidela a naliehala, že musím po škole zájsť k nej. 

Dali sme si čaj a otvorili balík maslových sušienok. Vraj tú noc, keď bol ohňostroj sedela sama v parku a asi polhodinu pred polnocou sa tam objavila partička o niečo starších deciek. Doniesli aj pár petárd a nejaký alkohol. 

Tvrdila, že to bola najlepšia noc v jej živote a že sa tam s nimi potom stretávala celý týždeň. Nadšene mi ukazovala fotky v mobile. Dvaja tmavovlasý chlapci,  jeden nízky a druhý vysoký. Strapaté vlasy a riflové bundy z nášivkami punkových kapiel. A dve dievčatá. Jedna krátkovlasá blondína a druhá z dlhými ružovými vlasmi. Obidve oblečené v kožených bundách a nohaviciach. 

Chcela by ma dnes snimi zoznámiť. Nepochybovala som, že sa snimi dobre bavila, ale dosť som váhala. Cítila som z toho problémy. Zároveň som nechcela  prísť o kamarátku a tak som súhlasila.

Nadišiel večer a ja som sedela v parku a čakala na ostatních. Už z diaľky som počula, hlasy a smiech. Keď vošli do parku, Alica sa ku mne nadšene rozbehla a začala nás predstavovať. Ukázalo sa, že tí dvaja chlapci sú bratia. Adam, ten vysoký a Filip, ten nízky. Dievčatá boli ich priateľky. Klára bola tá blondína a ružovovláska Júlia. Všetci pôsobili priateľsky, ukecane a zdalo sa, že vedia zapôsobiť. No vo mne stále silnel pocit, že sa stane niečo zlé. Možno keby som to nejak vtedy zastavila, nič by sa nestalo. 

Ubehlo päť dní a Alica si všimla, že som nejaká uzavretá. Myslela si, že žiarlim. Na večer vraj majú veľké plány a mala by som sa tešiť a nie sa tváriť tak nešťastne. Zrovna ona do toho nemá čo kecať, ale pokúsila som sa aspoň pretvarovať. 

Po zotmení nás naša nová partička vzala do nejakej starej opustenej budovy. Normálne by som bola nadšená, ale môj pocit nastávajúcej  hrôzy zosilnel, hneď čo nás zaviedli do veľkej miestnosti z pentagramom na podlahe a sviečkami okolo neho. 

Vraj to bude len sranda. Nejaký rituál na privolanie  malého neškodného démona, ktorého si následne chcú ochočiť.

Alica sa stále  dobre bavila. Vraj to ani nemá šancu vyjsť, že sme na to predsa len  dosť velkí amatéri.

Samozrejme, že chalani sa tvárili, akoby niečo také robili každý deň a ich priateľky to zdá sa, až príliš zaujalo. 

Rozostavili sme sa na cípy pentagramu zatiaľ, čo Alica dostala čestné miesto v strede.

Mala za úlohu prečítať vzívanie a viesť rituál. Zapálila nejaké bylinky a zazvonila na zvonček, ktorý tam mala pripravený. My ostatný sme stáli a držali sa za ruky. Naozaj som tam nechcela byť, ale bola som tak zdrevenelá hrôzou, a zároveň strachom z toho, že ak odídem, už ani jeden z nich somnou neprehovorí. Hlavne by ma mohla Alica opustiť a bola to moja jediná kamarátka. Samoty som sa bála úplne najviac. 

Zatiaľ čo čítala vzívanie, zdalo sa mi, že sa miestnosť zaplňuje podivnou hmlou. Rýchlo som zamrkala,  no len sa to zhoršovalo. Alica zrovna dočítala, zobrala nôž a slabo sa porezala do ruky, tak ako to vídavame vo filmoch. Pritiskla ruku k oltáru. To už bola okolo nás všade hustá hmla. Všetci však boli ticho a stáli ako prikovaní. Všimla som si však, že mi zvierajú ruky akosi silnejšie. Bol koniec a my sme sa mali zobrať a odísť domov kým to šlo, ale miesto toho nás prepadol zvláštny  tranz. Z hmly sa vystrčili dlhé čierne drápy a miestnosťou otriasol halsitý rev mocnej šelmy. Vedela som, že to vidia aj ostatní. Videla som ako strnulo stáli bez mrknutia alebo akéhokoľvek pohybu. Sotva bolo poznať, že dýchajú. Alica sa chytila za hlavu a začala kričať. V agónii klesla k zemi a v tom sa vyjasnilo.

 Hneď sme zabudli na hrôzu pred chvílou. Ocitli sme sa na slnečnej lúke. Vtáky spievali a bol to tak nádherný pocit. Akékoľvek obavy, čo sme kedy mali zmizli. Alica sa zdvihla zo zeme a my ostatní sme sa pustili. Z úsmevmi sme sa začali obzerať. Chalani sa hneď začali predháňať v tom aký sú dobrí, že nás dostali na také miesto, akoby to bol ich plán už od začiatku.

 Alica si náhle všimla neďalekého krásneho domčeku. Vypadal ako vila z rozprávky. Okamžite sa tam rozbehla. Zbytok party sa bez váhania vydal za ňou.

Stále som sa cítila trochu omámene. Spravila som krok za nimi, no niečo ma zastavilo. Počula som zásyčanie a uvidela čiernu mačku, ktorá sa zavesila na môj dlhý čierny kabát. V tom som plne precitla. Stála som uprostred miestnosti, kde sme robili rituál. Bola som tam však len ja a huňatá čierna mačka, ktorá sedela a vykulovala na mňa oči. 

Myslela som, že to musel byť nejaký zlý vtip, ale nebol.

Hľadala som ich, naozaj som prehľadávala všetko, čakala som, že sa Alica objaví v škole, že mi zavolá a skúšala som jej volať, ale nič som nezmohla. Spustilo sa po nich pátranie, ale bezvýsledne. 

Ostala mi len čierna mačka, ktorá mi zachránila život. Vlastne to bol kocúr a ja som mu dala meno Blacky. Možno by všetko dopadlo inak keby som to vtedy zastavila včas.