Anet pomaly kráčala po chodníku. Bola temná tmavá noc, ale jej to ´vobec nevadilo. Cítila len sladký pocit slobody keď sa jej dlhé čierne vlasy vlnili v jemnom vánku. Mala výrazné zelené oči, čierne tiene ktoré na bledej tváry vyzerali strašidelne a na perách krvavočervený rúž. Na krku mala strieborný kríž s červenými kamienkami na okrajoch, ktoré sa trblietali v mesačnom svite ako kvapky krvi. Čierny korzet jej obopínal telo a dlhá čierna sukňa sa jej pri každom kroku jemne zavlnila. Ľudia ktorí prechádzali ulicou od nej zo strachom bočili. Po chvíli keď zišla s chodníka a už ani v diaľke nikoho nevidela zabočila ku tmavému lesu. Stromy sa strašidelne nakláňali a chladný vzduch prenikal do každého temného kúta. Rozbehla sa rovno doprostred lesa. Potkýnala sa o suché konáre a nezastavila sa ani vtedy keď už okolo nej bola hustá tma. Bežala za malým pásikom svetla prenikajúcim cez koruny stromov až kým nevyšla z lesa na veľkú lúku osvetlenú mesačným svetlom. Konečne bola úplne slobodná a mohla si vychutnávať život. Pozerala na spln a premýšľala ako ďalej. Už nemala domov ani rodinu ktorá by jej pomohla ale bola šťastná. Nechcela už nikoho kto ju bude obmedzovať a vravieť jej čo má robiť. Bola si istá že existuje nový alepší sposob ako prežiť svoj život.Chvíľu ešte sedela na lúke a rozmýšľala, potom sa zodvihla a pomaly kráčala ku druhej časti lesa kým neuvidela malý drevený domček medzi stromamy. Raz keď bola ešte malá sem náhodou zablúdila a od vtedy tam chodila vždy keď chcela byť sama no keď sa asi pred rokom rozhodla že odíde začalato tu trochu zariaďovať. Teraz keď otvorila známe dvere vošla do takmer prázdnej miestnosti. Iba na zemi bol tenký čierny koberec a malý gauč. Odtiahla čierne závesy ktoré jej zacláňali výhľad von a po drevenom rebríku vyšla hore na povalu kde sa zvalila na veľkú čiernu postel. Oproti mala starý televízor ale ten zapínala len málokedy. Väčšinu času trávila tu na povale. Cítila sa tu bezpečne (a) odlúčená od toho nudného sveta tam vonku.Často len tak sedela a rozmýšľala o živote, o svete a rôznych veciach ktoré boli preňu dôležité aj keď niekto iný by sa jej len vysmial. Už sa nemusela báť toho čo sa stane lebo teraz mohla sama rozhodovať o svojom osude.Takto zostala na povale celý deň a tešila sa zo svojej slobody.
utorok 19. novembra 2024
Plakala víla
Plakala víla na lúke pustej
niečo sa ukrýva v temnote hustej
Čierna je noc chlad do duše preniká
láska v jej srdci pomaly zaniká.
Hladala nádej lásku a vieru
chcela tým zakryť v duši tú dieru.
Hladala vieru lásku a nádej
verila tomu, že raz to nájde.
Plakala víla na lúke temnej
niečo sa ukrýva v temnote čiernej.
Chladná je noc tma do duše preniká
viera a nádej v jej srdci zaniká.
Z jej viery a nádeje ostal len čierny tieň
len dotyk chladný v prízraku čiernych stien.
Ten dotyk temnoty, ktorý jej život vzal
ten pocit samoty, ktorý ju pochoval.
Kráľovstvo temnoty
Svetlo dňa a temnota noci,
ľadový chlad čo má ma v moci.
Havrany čierne čo lietajú tmou.
Prízraky hrozy za šedou hmlou.
Tajomný hrad čo na kopci stojí
rytierska stráž už to vojny zbrojí.
V úkryte noci sa začína boj.
Rýchlo sa schovaj a rany si hoj.
Temná kráľovná na trone sedí
na tváry úsmev a v očiach tieň bledý.
Šialenstvo, strach, hnev aj des
Pohltia kráľovstvo , dvor aj les.
nedeľa 10. novembra 2024
Alica
Príbeh Alice
Kedysi dávno som mala dobrú kamarátku Alicu. Drobná čiernovláska, tak trochu punkový goth štýl. Problémové dievča, ale človek sa s ňou nikdy nenudil.
Po večeroch sme spolu chodili do jedného veľkého parku. Posedávali sme tam a nasávali temnú atmosféru. Niektorí ľudia tvrdili, že tam straší, čo bol len pokus zabrániť mládeži, aby tam chodili robiť bordel. Malo to však výhodu. Park ostával, len pre nás.
Naviac Alica sa zaujímala o tajomno a nadprirodzeno. Tvrdila, že by poznala, ak by tam naozaj strašilo.
Mali sme vtedy 15 rokov. Zrovna sme začali študovať na strednej.
Dáma z mačkou
https://otevri-svou-mysl.blogspot.com/2024/11/vyzva-ve-psani-3.html?m=0
V tých jej tarotoch videla celý svet.
Svet čo sa nezmestí do pár krátkych viet.
Ten svet bol farebný, pestrý a malebný
Temný beznádejný, aj plný nádejí
Tak chladný a bez citov
Z výbuchom pocitov.
Bol zimou aj letom,
pádom aj vzletom.
To všetko zažila v jedinej chvíli,
keď karty osud jej očiam odkryli.